Datum: 25.10.2013
Vložil: kami
Prečo nečítam dlhé FF?
Fan Fiction je pre mňa amatérska tvorba, ktorá má byť vo vzťahu k pôvodnému dielu len takou čerešničkou na torte. Úlohou autora je presvedčiť čitateľa o tom, že zvláda vtipnou, dramatickou, "sexuálnou" formou vstúpiť do kánonu. V zásade nemá meniť kánon, nehovoriac o charakteroch postáv. V dlhšch poviedkach je to nemožné, práve naopak, autori sa vehementne snažia do príbehov strčiť vlastnú fantáziu, ktorá ale nabúrava tú pôvodnú (napr. nové magické prvky), to zásadne neakceptujem, na to je vhodná originálna tvorba.
Taktiež ide aj o problém subžánrov slash, het a gen. Rozsiahle formy sú adekvátne pre gen, ktorý môže rozvinúť dobrodružný sujet (fabulu), ale het a slash sú vlastne ekvivalentmi pre príbeh o vzťahoch a vzťah s iskrou - ktorý neprechádza do telenovely (neustále sa opakujúcich prvokov) alebo nepreberá prvky typické pre gen, pričom tým ale oslabuje tú líniu za ktorej účelom bol vytvorený - je veľmi problematické v nejakom 60 kapitolovom diele udržať.
Veľakrát sa tiež stane, že linka príbehu je zbytočne rozťahaná a nikam nevedie, je príliš slabá na udržanie veľkého celku. (Nehovoriac o tom, že v týchto ságach nakoniec vystupujú súhrnom len 2 postavy a ostatné sú značne (ploché) ignorované, čo je v konečnom dôsledku únavné.)
Dlhé poviedky sú pre mňa súhrnom nekanonické, prípadne kanonické len do určitého momentu a ten moment príde nakoniec vždy. A tento stav sa mi zdá nekanonický natoľko, že nemám pocit, že by som čítala FF na nejaké dielo, ale že mám v rukách originálnu tvorbu so zle "okopírovanými" charaktermi.
Ťažko som vyjadrila všetko, ale keď sa vám bude chcieť zareagovať, určite ešte svoje myšlienky zdokonalím a upracem.
